Jdi na obsah Jdi na menu
 


Literárne pojmy R

31. 12. 2009

   R

realistická rozprávka

pozri rozprávka-realistickál

reč - autorská

pozri autorská reč

reč - nepriama

pozri nepriama reč

reč - nevlastná priama

pozri nevlastná priama reč

reč - polopriama

pozri polopriama reč

reč - postáv

v literárnom diele je realizovaná prostredníctvom monológov a dialógov postáv

reč - priama

pozri priama reč

rečnícka figúra

druh štylistickej figúry, vyjadruje postoj hovoriaceho k adresátovi, má vyvolať napätie (pr. rečnícka otázka, rečnícke zvolanie...)

rečnícka otázka

rečnícka štylistická figúra, básnik položí otázku, na ktorú sám dáva odpoveď na inom mieste v texte pr. A kto by ma v tej chvíli zachránil? Sám som sa musel!

rečnícke zvolanie

rečnícka štylistická figúra, vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede, má formu zvolacej vety v rozkazovacom spôsobe pr. A ty, mor ho! -hoj, mor ho! Detvo môjho ľudu

reflexívna lyrika

úvahová lyrika, patria sem básne, v ktorých básnici uvažujú, zamýšľajú sa nad problémami v osobnom citovom živote

refrén

opakovanie verša alebo skupiny veršov na konci strofy v nezmenenej alebo čiastočne zmenenej podobe, zdôrazňuje sa v ňom nejaká myšlienka alebo tvorí jadro celej básne

regrútska pieseň

pozri pieseň-regrútske

relácia

časť programu (rozhlasového alebo televízneho), môže mať podobu správy, oznámenia, predstavenia, podľa obsahu poznáme napríklad zábavné, poučné, súťažné...

replika

prehovor jednej postavy, prvok mikrokompozície, základná jednotka dialógu

reportáž

epická žánrová forma, autor sprostredkúva fakty, pridŕža sa ich, ale ich aj súčasne hodnotí, je subjektívna-autor v nej vyjadruje svoje názory a využíva štylisticky príznakové slová

repríza

ďalšie uvedenie divadelného predstavenia

režisér

človek, ktorý podľa scenára pripraví spolu s hercami konkrétne dramatické dielo, je tvorcom koncepcie a stvárnenia divadelnej hry

ritornel

lyrický žáner, stredoveká strofická forma so schémou aba/adc/efe

robinsonáda

dobrodružné epické dielo, témou je boj jednotlivca alebo malej skupiny za záchranu života na opustenom mieste pr. Daniel Defoe - Robinson Crusoe

román

rozsiahle epické dielo, má zložitý dej s mnohými odbočeniami, mnoho dejových línií, vystupuje v ňom veľa postáv - je zaľudnený, podľa témy spracovania poznáme: sci-fi román, historický román, dievčenský román...

román - anti

pozri antiromán

román - biografický

autor v ňom vychádza zo životopisných prameňov, pri nedostatku faktografických údajov ich môže doplniť údajmi z historickej skutočnosti alebo fikciou pr. Ľ. Zúbek - Skrytý prameň

román - dievčenský

hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní životných prekážok nadobúda mravné hodnoty, orientuje sa na citovú stránku života, prostredím je najčastejšie škola a rodina, obsahom je určený najmä dievčatám pr. L.M.Montgomeryová - Anna zo zeleného domu

román - dobrodružný

vyznačuje sa pútavým dejom, ktorý je vrstvený do prekvapujúcich dramatických situácií, motív nebezpečenstva pr. F. C. Kubernát - Rysie kože

román - generačný

autor v ňom zachytáva osudy viacerých generácií (starí rodičia, rodičia, deti) v dlhšom časovom úseku pr. P.Jaroš - Tisícročná včela

román - historický

čerpá námet z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivcov, dejinné a historické udalosti, historické fakty a udalosti autor prispôsobuje svojmu zámeru pr. J. Hrušovský - Jánošík

román - vedecko-fantastický

pozri román + vedecko-fantastická literatúra , pr. Jules Verne - Cesta na mesiac, Wiliam Kotzwinkle - E.T.Mimozemšťan

román historicko - dobrodružný

čerpá námet z dávnej minulosti, a vyznačuje sa dobrodružným dejom

rozhlasová hra

je literárno - dramatický žáner využívajúci iba zvukové prostriedky, je to audiálne umenie (sluchové), bez možnosti využitia zrakového princípu, hlavným prvkom je zvuk a zvukové efekty, iba prostredníctvom týchto dvoch zložiek sa tlmočia poslucháčovi určité významy alebo sa citovo umocňuje obrazovosť jazykových prostriedkov

rozhlasová rozprávka

pozri rozprávka-rozhlasová

rozprávač

nevstupuje priamo do konfliktov postáv, ovplyvňuje názor poslucháča alebo čitateľa, dokresľuje, objasňuje, urýchľuje dej

rozprávanie

narácia, makrokompozičný prostriedok výstavby textu, je založený na slovesách, na príbehu a dejovosti, možno v ňom rozlišovať priamu reč, formy reči rozprávača, je preň charakteristické časové rozdelenie motívov, aktualizácia príbehu

rozprávka

krátky epický útvar, jednoduchý dej, šírila sa ústnym podaním z pokolenia na pokolenie (tradovaním), vyjadruje túžbu človeka po dobre a spravodlivosti, vždy víťazí dobro nad zlom, krása nad škaredosťou... (výnimku tvoria iba moderné rozprávky), obsahuje ustálené formulky: Kde bolo, tam bolo... Žili šťastne, až kým... A na konci bol zvonec...

rozprávka - fantastická

čarovná, čarodejná, vystupujú tu nadprirodzené bytosti s čarodejnou mocou (víly, draky, ježibaby...), hrdina môže zomrieť a znovu ožiť, premeniť sa na zviera..., používajú sa magické predmety (čarovné prútiky, prstene, sedemmíľové čižmy...)

rozprávka - filmová

dramatický žáner, východiskom pre ňu je literárna predloha, ktorú spracuje scenárista, aby ju mohli herci hrať na javisku (vo filme, v rozhlase)

rozprávka - realistická

dej sa v nej približuje každodennému životu, prevláda vtip a múdrosť ľudových hrdinov

rozprávka - rozhlasová

literárno-dramatický žáner, chýba vizuálna stránka, ktorá je nahradená poslucháčovi podrobnejším uvedením do deja, opisom postáv, ich konania, miesta, času, obraz nahrádzajú zvukové efekty (fúkanie vetra, dážď, dupot koní...), + pozri rozhlasová hra

rozprávka - zvieracia

nositeľmi deja sú zvieratá, ktoré myslia, konajú ako ľudia, hovoria, vnímajú a cítia ako ľudia

rozprávka - podľa formy

a)prozaická - neviazaná umelecká reč b)básnická - viazaná umelecká reč (verše) c)dramatická - upravená pre dramatizáciu (divadlo, rozhlas)

rozprávka - podľa obsahu

fantastická, zvieracia, realistická, humorná, démonologická, legendová...

rozprávka - podľa spracovania témy

a)klasická - zachovávajú sa znaky klasickej rozprávky pr. Zlatí bratkovia, rozprávky H.CH.Andersena b)moderná - narúšajú sa charakteristické znaky rozprávky, humor, vtip, nevíťazí vždy dobro, atď, pr. Štikútko, Alica v krajine zázrakov, Ako čertík Froliš pomáhal v nebi

rým

zvuková zhoda slabík (niekedy aj celých slov) na konci verša, prípadne polverša, druhy rýmov - pozri druhy rýmu

rým - druhy

pozri druhy rýmu

rým - exotický

rýmujú sa dve slová cudzieho pôvodu alebo má cudzí pôvod aspoň jedno z nich, napr. Treba avandgarde / stále robiť garde? (T. Janovic-Treba)

rým - gramatický

vytvárajú ho slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare, napr. Nic sou nemeškali, šatry postavili / Nový zámek vukol oblíhat počali / nevolným kresťanúm spočinout nedali / hned dne zítrejšího oblíhat počali. (Píseň o Nových Zámkoch)

rým - obkročný

abba, ak sa v básni rýmuje prvý a štvrtý verš, druhý a tretí verš, napr. A národ oboril sa na národ / s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. / Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá. / Zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd. (P.O.Hviezdoslav-Krvavé sonety)

rým - postupný

abcabc, ak sa v básni rýmujú postupne verše dvoch strôf, napr. Kráčame spolu obdobiami / Z jari do leta / Ovocie sa o nás triezvo vyjadrilo / Hlavy nám babie leto mámi / Hlasy posplieta / Opitý október smoklí za aprílom. (L.V.Gavorníková-O nerozdielnej rozdielnosti)

rým - prerývaný

abcb, ak sa básni rýmujú verše nepravidelne v rámci strofy, napr. Ja šiel som - neviem prečo / sám v cudzí, veľký svet / nájsť vari mieru poklad / snáď blaha rudý kvet. (V.Roy-Ja šiel som)

rým - striedavý

abab, ak sa v básni rýmujú dva párne a dva nepárne verše, napr. Nehaňte ľud môj, že nemá dejov / slávy svojej minulej sklad / on ešte peknou skvitne nádejou / budúcnosť má jeho poklad! (A.Sládkovič-Nehaňte ľud môj)

rým - vnútorný

tu dochádza k rýmovaniu slova alebo slovného spojenia z prvého polveršia s koncom verša pr. Démon kýs´škaredý, chvost vlečúc po zemi. Jak sa mu korili mestá i dediny.

rým - zdužený

aabb, ak sa v básni rýmujú dva za sebou idúce verše, napr. Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia / ponad vysoké hory, ponad rovné polia / preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu / sadli tam za pomedzím slovenského rodu. (S. Chalupka-Mor ho!)

rytmus

pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, striedanie zvukových prvkov v reči

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA