V. Končoková - Kniha spomienok, Nočná krása
Kniha spomienok
Prstami prechádzam po knihe spomienok
a znovu vyvolávam silu zlých myšlienok
i keď viem, že to bolí, je to silné,
vyvolávam veci omylné...
Cez ruky pozerám sa okolo,
asi márne dúfam,že už nestratím nikoho.
Prstami hladím spomienky-
vždy udrú priamo do srdca, presne ako hodinky.
Odfukujem z nich opatrne prach,
chcem mať život ľahký ako mach.
Život nebude lepší,
nikdy nebude krajší...
Počkám chvíľu-
možno to zas uderí...
Tak či tak prejdem ďalšiu míľu -
kam to mieri?
Nočná krása
Cítim sa voľne,
keď hviezdy bozkávajú noc.
Cítim sa príjemne,
keď mesiac im ukáže svoju moc.
Na oblohe tancujú hviezdičky,
malé veselé sestričky.
Noc žiari láskou,
bez akýchkoľvek slov.
Z toľkej nočnej krásy
hlava sa mi krúti.
Vietor porozhadzoval po Zemi svoje vlasy
a s príjemným chladom sa sem rúti.
V. Končoková
IX. B