Literatúra - zhrnutie 2
Slovenská literárna moderna
- symbolizmus – uprednostňuje zmyslové poznanie reality, za dôležitú považuje obraznosť, fantáziu, symbol, symbol sa stáva základným výrazovým prostriedkom
Ivan Krasko (Ing. Ján Botto)
-básnické zbierky – Nox et solitudo (Noc a samota)
Verše
-básne – Otcova roľa, Už je pozde
Janko Jesenský
-poézia: Verše I., II.(báseň Nepoviem), Zo zajatia, Na zlobu dňa I., II., Slovenčine
-próza: Malomestské rozprávky (poviedky), napr.: Pani Rafiková, Slnečný kúpeľ, Štvorylka, Maškarný ples; Demokrati (román)
Slovenská literatúra medzi dvoma svetovými vojnami
Martin Rázus
-poézia, próza, dráma, eseje
-autobiografické romány – Maroško, Maroško študuje
Ján Smrek (Ján Čietek)
-básnik životného optimizmu, mladosti a lásky – vitalizmus
-zbierky – Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly, bás. skladba – Básnik a žena
-básne – Oči, Najčistejšia láska
Maša Haľamová
-poézia – bás. zbierky – Červený mak, Smrť tvoju žijem, básne – Jar, Jeseň
Katolícka moderna
V 30. rokoch 20. storočia do literatúry vstupuje mladá generácia básnikov. Väčšinou išlo o básnikov – katolíkov / viacerí boli kňazi/ , ktorí sa zoskupili do jedného prúdu – katolíckej moderny
Hlavnými predstaviteľmi katolíckej moderny sú Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič – Hlbina, Janko Silan a Ján Haranta, Mikuláš Šprinc- Nezhasínajte hviezdy
Lyrizovaná próza
Lyrizovaná próza – sa vyčlenila ako samostatný prúd v 30. rokoch ako protest proti vojne a fašizmu. Padajú ľudské hodnoty: česť, svedomie, láska, pravda, spravodlivosť. Lyrizovaná próza sa ich snaží upevňovať, vracať ich. Tvorba sa sústreďovala na dedinu a dedinského človeka žijúceho v spojení s prírodou – jednota prírody a človeka. Orientuje sa na priateľstvo, lásku, prírodu, domov a životné hodnoty človeka.
Jozef Horák (Leteli sokoli nad Javorinou)
Ľudo Ondrejov (Africký zápisník, Horami Sumatry – cestopisy,
Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na nebi sú tvoje hviezdy – románová trilógia )
Margita Figuli
-zbierka noviel – Pokušenie
-novela – Tri gaštanové kone
-autobiografická románová kronika – Mladosť
František Švantner
- novela Malka, román Nevesta hôľ, historický román Život bez konca
Slovenská literatúra po roku 1945
Poézia
Ján Kostra, Andrej Plávka, Štefan Moravčík
Vojtech Mihálik (zbierky – Spievajúce srdce, Sonety pre tvoju samotu, Dialógy, básne – Boháčka, Za rúčky, Topoľ)
Milan Rúfus (Až dozrieme, Chlapec maľuje dúhy, Lupienky, Zvieratníček, Modlitbičky, básne – Laktibrada, Nedeľná modlitba za otcove ruky, Rozhovor v parku so strážnym anjelom)
Miroslav Válek (Príťažlivosť, Nepokoj, Do tramtárie, báseň – Jesenná láska)
Ľubomír Feldek (Hra pre tvoje modrá oči, Modrá kniha rozprávok)
Daniel Hevier (Básnička ti pomôže, Kam chodia zmrzlinári na zimu, básne – Jar, Poslíček, Náušnica v uchu)
Tomáš Janovic (Epigramatika, O cestovaní nosa Dlhonosa z paneláku na Island, Podbájky)
Kamil Peteraj (piesňové texty – Texty, Pop texty, populárne piesne – Bosá láska, Mince na dne fontán, Holuby na korze, Lisztové tajomstvá)
Próza
Rudolf Jašík, Ladislav Mňačko, Vladimír Mináč, Ladislav Ťažký, Ján Navrátil, Peter Glocko, Nataša Tanská, Anton Hykisch, Dušan Dušek, Ladislav Balek
Mikuláš Kováč (Deväť studničiek, Prorok a snežný pes)
František Hečko (román – Červené víno)
Ján Domasta (historické prózy – Kuruci, Zbojníci, povesť – Tri prúty kráľa Svätopluka)
Ľudo Zúbek (Jar Adely Ostrolúckej, Skrytý prameň, Turci sa Bratislavy boja)
Vojtech Zamarovský (literatúra faktu – Za siedmimi divmi sveta, Objavenie Tróje, Dejiny písané Rímom, Na počiatku bol Sumer)
Milan Ferko (historické prózy – Jánošík, Veľkomoravské záhady, Svätopluk, Ako divé husi)
Vincent Šikula (Prázdniny so strýcom Rafaelom)
Peter Jaroš (román – Tisícročná včela, povesť – Krásna hôrka, horká kôrka)
Literatúra pre deti a mládež
Mária Rázusová-Martáková, Rudo Moric (Z poľovníckej kapsy), Elena Čepčeková, Krista Bendová, Klára Jarunková, Rudolf Sloboda
Slovenská dráma po roku 1945
Štefan Králik, Peter Karvaš, Milan Lasica a Július Satinský (Radostná správa, Nečakanie na Godota, Lasica – Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom, Satinský – Rozprávky uja Klobásu)
Literárna kritika
-rozoberá a hodnotí literárne diela, ozrejmuje ich význam pre spoločenský a kultúrny život, v literárnej kritike sa často využíva forma eseje
Alexander Matuška (eseje – Štúrovci, Človek proti skaze – o Karlovi Čapkovi)