Jdi na obsah Jdi na menu
 


Literatúra - zhrnutie 1

18. 1. 2010

DÔLEŽITÉ  UDALOSTI VO VÝVINE SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY

r. 863 -príchod Konštantína a Metoda, vznik hlaholiky -prvého písma na zapisovanie staroslovienčiny, preklady náboženských textov a tvorba v staroslovienčine, Proglas -prvá slovanská báseň (predhovor k Evanjeliu, autor Konštantín), cyrilika -písmo, ktoré vytvorili Metodovi žiaci v 10.st.)

15.st. -Slováci používajú češtinu ako spisovný jazyk

1787 -uzákonenie jazyka Bernolákom

1843 -uzákonenie slovenčiny Ľ.Štúrom

1848 -Žiadosti slovenského národa, vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni

1848-1849 -revolúcia, nástup absolutizmu Viedne (obdobie temna), útlm v literatúre až do 60.-tych rokov

1852 -Martin Hatalla -Krátka mluvnica slovenská -zmena štúrovského pravopisu na etymologický (podľa vývinu slov, tak ako dnes)

1861 -celonárodné zhromaždenie v Martine prijalo Memorandum národa slovenského (žiadalo rovnoprávnosť slov. národa a jazyka v Uhorsku)

1862 -prvé slovenské gymnázium v Revúcej (1864 Martin, 1869 Kláštor pod Znievom)

1863 -založenie Matice slovenskej -predseda Štefan Moyzes (šesťdesiate roky = matičné obdobie)

1867 -rakúsko-maďarské vyrovnanie -začiatok maďarizácie

1874 -zatvorenie troch slovenských gymnázií

1875 -zatvorenie Matice slovenskej

 

Osvietenstvo (1780-1820)

-začiatky snáh o kodifikáciu spisovného jazyka a šírenie vzdelanosti v celom národe

-Slovenské učené tovarišstvo -vznik v Trnave r.1789

-predseda Anton Bernolák, pracoval tam aj Juraj Fándly

-úloha – šírenie a zušľachťovanie spisovného jazyka

Anton Bernolák

-uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe západoslovenského nárečia r. 1787  - zdôvodnenie v diele Jazykovedno - kritická rozprava o slovenských písmenách

-Slovenská gramatika – učebnica – gramatické pravidlá novej slovenčiny

-Slovár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí – slovník

-bernolákovčina -fonetický pravopis (píš ako počuješ napr. ďeťi), neexistovalo- y

-používali najmä slovenskí katolíci, evanjelici používali češtinu

Jozef Ignác Bajza -prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosti -cestopisný román, ktorý je napísaný západoslovenským nárečím, ale vlastným Bajzovým pravopisom

 Juraj Fándly -písal     v bernolákovčine                                                                                                                         -jeho spisy majú charakter poľnohospodárskej encyklopédie - Pilní domajší a poľní hospodár, O úhoroch a včelách, Slovenskí včelár                                                                                                                                                                         -dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom

 

Klasicizmus (1820-1840)

-myšlienka slovanskej vzájomnosti -slovanské národy sa majú navzájom podporovať a spolupracovať, štúdium kultúry slovanských národov

-návrat k antickým vzorom -autorom (Homér, Vergílius), žánrom (epos, znelka, óda, pastierska poézia) a k mytológii (bohovia, múzy)

Pavol Jozef Šafárik -Slovanské starožitnosti -osudy Slovanov až do 10.storočia                                                                                                    -Dejiny slovanskej reči a literatúry -pojednáva o jazyku a literatúre slovanských národov

Ján Kollár

-Slávy dcera -básnická skladba, 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek

-skladá sa z predspevu a 5 spevov

-Mína -básnikova milá- ideál krásy -spojenie jednoduchej, prirodzenej vonkajšej krásy a krásy duchovnej (múdrosť, vlastenectvo)

-autor verí v budúcnosť Slovanov a zatracuje ich neprajníkov

-Národnie zpievanky -zbierka ľudových piesní

-Kollár bol proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny, podporoval tvorbu aj sám písal v češtine

Ján Hollý -prekladal antických autorov do bernolákovskej slovenčiny a aj sám v nej tvoril

-eposy z čias Veľkomoravskej ríše Svätopluk, Cirillo-Metodiada, historický epos Sláv - vzorom mu boli Homérove a Vergíliove eposy (vzývanie múz a pod.)

- Selanky- menšie, epické, idylické básne zo života slovenských pastierov

-Na Umku - óda, v ktorej sa prihovára tatranskej múze Umke

Ján Chalupka -dramatik, Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali -satirická veselohra

Romantizmus (1830-1850)

-uprednostňuje cit pred rozumom

-hrdinom je silný hrdina, ktorý bojuje proti nespravodlivosti a útlaku, vzdoruje osudu, bráni ľud národ

-v slovenskej literatúre prevažuje boj za národ a jeho obrodenie, nad osobnými citmi stojí láska k národu a vlastenectvu

-napodobňujú sa žánre ľudovej slovesnosti -piesne, balady, historické povesti

 

 

Ľudovít Štúr

- Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí -potreba uzákonenia spisovnej slovenčiny

-Náuka reči slovenskej -gramatika Štúrovej slovenčiny

-O národných piesňach a povestiach plemien slovanských - o ľudovej slovesnosti

-Slovanstvo a svet budúcnosti

umelecká tvorba:

-zb. básní Dumky večerní (osobná a reflexívna lyrika), Spevy a piesne (prevažujú elégie- žalospevy)

- báseň Rozlúčenie -autor sa lúči s milou, lebo odchádza bojovať za vlasť

- báseň Uvítanie -autor sa vracia domov z cudziny, jeho vlasti hrozia nebezpečenstvá

-1845-1848 vydával Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski

-básnik, novinár, jazykovedec, politik

-r.1843 odvolaný z bratislavského lýcea pre vystupovanie proti maďarizácii (na protest vznikli básne Duma bratislavská Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska Janka Matúšku, časť študentov odišla do Levoče)

-júl 1843 -uzákonenie spisovnej slovenčiny (Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža na fare v Hlbokom) na základe stredoslovenského nárečia a s fonetickým pravopisom (ako bernolákovčina)

-máj 1848 -Liptovský Mikuláš -stretnutie predstaviteľov národného hnutia -sformulované Žiadosti slovenského národa -požiadavka zavedenia slovenčiny v úradoch a školách, uhorská vláda ich neprijala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač

-september 1848 -vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom

 

Samo Chalupka – epická poézia (historické piesne)

Likavský väzeň– uväznený Jánošík verí, že sa dostane na slobodu a bude bojovať proti nespravodlivosti

Branko- motív boja a hrdinskej smrti za slobodu Slovákov (Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.)

Kráľoholská- Jánošíkova družina sa rozrastá do šíkov bojovníkov za slobodu, autor vyzýva do boja všetkých, ktorí milujú svoj národ

Boj pri Jelšave- víťazný hrdinský boj Slovákov proti Turkom

Turčín Poničan- príbeh slovenskej matky a jej poturčeného syna

Mor ho! -rímsky cisár si chce podmaniť Slovákov, ale tí radšej všetci zahynú v hrdinskom boji proti presile, akoby mali žiť v otroctve

 

Janko Kráľ- najsubjektívnejší a najrevolučnejší štúrovec, rozpor medzi snom a skutočnosťou

Duma bratislavská -protest proti zosadeniu Štúra z bratisl. lýcea, vyzýva národovcov na odpor

Orol- básnik sa prirovnáva k orlovi, jeho slobodný let v búrkach symbolizuje príkoria v jeho boji za slobodu

Jarná pieseň- báseň venovaná slobode                                                                     Moja pieseň- napodobenie na ľudovej piesne

balady: Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko -samotársky, hrdý Janko chce zachrániť zakliatu pannu, ale pri svojej šľachetnej obeti zomiera

 

Andrej Sládkovič -zdôrazňuje silu ľudu, jeho lásku k dobru, pravde a kráse

Sôvety v rodine Dušanovej -reflexívne básne

Marína -lyrická básnická skladba, láska k Maríne sa prelína s láskou k vlasti; mladosť nie je vo veku, ale v túžbe po kráse, je stavom duše

Detvan -lyricko-epická skladba v piatich spevoch; Martin a Elena sú predstavitelia hrdého, spravodlivého a počestného slovenského národa

Nehaňte ľud môj -obhajoba Slovákov proti neprajníkom, nádej vkladá do budúcnosti národa

 

Ján Botto -balady Žltá ľalia, Margita a Besná, Lucijný stolček

-óda K mladosti -odsudzuje nečinnosť, vyzýva mladých k boju za slobodu

-lyricko-epická báseň Smrť Jánošíkova -boj proti porobe, zlapanie a smrť Jánošíka, žiaľ jeho družiny a nečinnosť zastrašeného ľudu; rozpor medzi snom o slobode a skutočnosťou, autor verí, že príde spasiteľ, ktorý zachráni národ

-ponáška na ľudovú pieseň Kukučka

 

Realizmus (1880-1940)

-opiera sa o pravdivé zobrazenie skutočnosti –postavy so skutočnými vlastnosťami, konflikty odrážajú skutočný život a problémy                                                                                                                                        -oproti romantizmu sa začína viac presadzovať próza (črty, poviedky, novely, romány)   

-prevažujú témy z dedinského prostredia                                                                                                                     -predstavitelia:

prvá vlna: Pavol Országh-Hviezdoslav, Martin Kukučín, Elena Maróthy- Šoltésová

druhá vlna: Jozef Gregor-Tajovský, Ľudmila Podjavorinská

tretia vlna: Janko Jesenský

 

Pavol Országh-Hviezdoslav

debut Básnické prviesenky Jozefa Zbranského

Lyrika -prírodná lyrika Prechádzky jarom, Prechádzky letom

-ďalšie zbierky básní: Letorosty I, II, III, Sonety, Žalmy a hymny

-Stesky -osobné úvahy autora o svojom diele

-Krvavé sonety- odsúdenie 1. svet. vojny a utrpenia ľudí v nej

Epika -lyricko-epická skladba Hájnikova žena -Hanka, žena hájnika Miška, zabije mladého pána pri jeho pokuse zviesť ju. Miško berie vinu na seba. Napokon sa ale všetko vysvetlí.

-eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský- zobrazuje mravný úpadok slovenských zemanov

-balady Zuzanka Hraškovie -sociálna balada -Zuzanka musí zniesť trápenie od macochy, napokon zomiera, keď sa pošmykne do potoka

-báseň -Na výhone -láska Uľky a Mateja, ktorí si sľubujú lásku aj proti vôli rodičov, lebo ju chcú vydať za iného

Dráma -veršovaná tragédia s biblickým námetom Herodes a Herodias

 

Martin Kukučín (vlast. menom Matej Bencúr)

poviedky Rysavá jalovica, Neprebudený, Veľkou lyžicou, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae, Mišo

Z teplého hniezda- Matej Rafika odchádza z domu do učenia za krajčíra, úryvok popisuje jeho smútok a obavy pred odchodom z domova

Mladé letá- o láske Miška Jahodu a Ferka Putorisa k Elenke; o žiarlivosti, ktorá ničí ich priateľstvo

romány Dom v stráni- o živote chorvátskych statkárov; napísal počas pobytu na ostrove Brač

Mať volá- nedokončený

 

Jozef Gregor- Tajovský

poviedky- zbierky Omrvinky, Z dediny -obraz dedinského prostredia

-Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková -ťažký život chudobných ľudí

-Do konca- spomienky na starého otca, ktorého život je až do smrti naplnený zmysluplnou prácou bez zaháľania

dráma- veselohra Ženský zákon - hl. postavy: Zuza Javorová a jej dcéra Anička, Mara a Jano Maleckí a ich syn Mišo, Dora

- ohováranie takmer zničí lásku Miša a Aničky, lebo Dora svojimi výmyslami vyvolá škriepky a nedorozumenia medzi ich matkami; ženské pletky nakoniec musí urovnať Mišov otec Jano

činohra Statky-zmätky -o honbe za majetkom, ktorá ohrozuje lásku a vzájomnú úctu

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA